Ruku na srdce,dokážeme si jasne povedať,kedy,ako a pri čom sa cítime šťastne vo svojom živote?
Ak,chceme nájsť kľud a pokoj v sebe,musíme sa najprv vyrovnať sami so sebou.
Sebapoznávanie ,dôležitý moment našeho vnútra čiže duše.
Keď sa ponoríme do svojho vnútra lepšie si uvedomíme,kto sme.
Nájdeme v sebe vnútorný pokoj a tak nájdeme odpoveď na všetko ,čo nás trápi.
Nepozerajme sa na život so strachom a s obavou.Minulosť nechajme odplávať a už sa ku nej nevracajme.
Aj tak už ju nezmeníme,ako je to v Indickom prísloví ? : Používam spomienky ,no nedovolím ,aby staré spomienky používali mňa.
Stáva sa nám,že nám niečo vadí,no nič s tým nespravíme,sme chytení do začarovaného kruhu-nespokojnosti.
Sledujeme len samé negatívne veci okolo nás.Zabúdame,že všetko čo sa nám stane má svoje opodstatnenie a učí nás niečomu.
V živote je veľmi potrebné sa zamerať na dobré a kladné veci okolo nás.
To nám bude dávať silu a začne sa nám lepšie žiť a na negatívne veci si už ani nespomenieme.
Dôležité v živote je sa deliť o dobré aj smutné zážitky deliť s priateľmi,známymi,rodinou.
Ťažká doba ? Nie, len my sa utvrdzujeme že tí druhí sú iní a zlí,bojíme sa otvárať a stretávať.
V tomto je to čaro života,RADOSŤ a vedieť sa stretnúť a rozprávať o zážitkoch veselých a smutných.
Najlepšie zážitky vznikajú vždy s niekým iným,nikdy nie len vo virtuálnom svete a telefónov ,nuž zabúdame o čom bol ,je a vždy bude náš život ,nuž o stretávaní sa osobne a vidieť tvár toho čo nás počúva alebo ,čo nám niečo rozpráva.Smiech a osobné stretnutia sú viac než všetko čo vlastníme a máme.
Prechádzkou a zastavením sa ,často sa pýtam ,sme ešte ľudia alebo už len stroje z mobilom a PC?
Tak,čo našli sme sa viacerí v tom živote?Vieme sa skontaktovať a zájsť na opekačku cez víkend?
A pritom to bolo niečo normálne a dokonca pravidlom pred rokmi.